Marína: rozbor diela (Andrej Sládkovič)
Marína je lyrická ľúbostná skladba Andreja Sládkoviča z roku 1846 a vrchol slovenského romantizmu. Básnik v nej oslavuje lásku k žene a krásu a postupne ju spája s láskou k vlasti, ktorá je trvalá a nesklame.
| Autor | Andrej Sládkovič (1820 – 1872) |
| Vydanie | 1846 |
| Obdobie | romantizmus, štúrovská generácia |
| Literárny druh | lyrika |
| Žáner | lyrická (ľúbostná a reflexívna) skladba |
| Rozsah | 291 desaťveršových strof |
Vznik diela
Sládkovič skladbu napísal na základe vlastnej skúsenosti. Ako študent sa v Banskej Štiavnici zamiloval do Maríny Pischlovej. Jej rodina ho ako chudobného študenta neprijala a Marína sa vydala za pernikára Ľudovíta Geyera. Osobné sklamanie básnik pretavil do skladby, v ktorej láska neprehráva, ale mení sa na niečo väčšie.
Dielo vyšlo v roku 1846 v štúrovskej slovenčine. Patrí k najdlhším ľúbostným skladbám v slovenskej literatúre.
Téma a idea
Téma: láska k žene (Maríne), krása a mladosť, a láska k vlasti.
Idea: pozemská láska k žene je krásna, ale pominuteľná. Skutočne trvalá je láska k vlasti, v ktorej sa osobný cit spája s vyššou hodnotou. Krása Maríny a krása slovenskej krajiny sa v skladbe zlievajú do jedného ideálu.
Na zapamätanie: Marína = láska k žene + láska k vlasti. Sládkovič ich nestavia proti sebe, ale spája ich.
Kompozícia a verš
- Bez deja: ide o lyriku, nie o príbeh. Skladbu tvoria pocity, oslavy a úvahy lyrického subjektu.
- 291 strof, každá má desať veršov.
- Sylabický verš, typický pre štúrovskú poéziu, s pravidelným rýmom.
- Postup: od oslavy Maríny a jej krásy, cez úvahy o láske, kráse a pominuteľnosti, až k zjednoteniu lásky k Maríne s láskou k vlasti.
- Prostredie: okolie Banskej Štiavnice, napríklad Sitno, slúži ako obraz krásnej rodnej krajiny.
Lyrický subjekt a Marína
- Lyrický subjekt (básnik): zamilovaný, nadšený mladý muž, ktorý o láske aj premýšľa. Je idealista, láska je pre neho najvyššia hodnota.
- Marína: ideál krásy, mladosti a nevinnosti. Básnik ju opisuje s obdivom, je pre neho stelesnením krásy sveta.
Jazyk a umelecké prostriedky
- Apostrofa: básnik Marínu priamo oslovuje.
- Epitetá a metafory pri opise jej krásy a krásy krajiny.
- Personifikácia prírody, ktorá s básnikom akoby prežíva jeho cit.
- Zvolania a rečnícke otázky, ktoré vyjadrujú silu citu.
- Kontrast pominuteľnej krásy a trvalej lásky.
- Štúrovská slovenčina (spisovná slovenčina na základe stredoslovenských nárečí).
Na maturite vždy uveď konkrétny príklad z ukážky, ktorú dostaneš, a vysvetli, aký má účinok.
Na maturite
V teste sa pri Maríne objavujú otázky na zaradenie do romantizmu, literárny druh a žáner a umelecké prostriedky v ukážke. Na ústnej maturite ju môžeš porovnať s inými štúrovcami: Samo Chalupka (Mor ho!), Ján Botto (Smrť Jánošíkova) či Janko Kráľ. Spoločné majú vlasteneckú tematiku a štúrovskú slovenčinu, Marína je však jediná, ktorá stavia do centra osobnú ľúbostnú skúsenosť.
Ako na odpoveď pred komisiou, nájdeš na stránke Ústna maturita zo slovenčiny.
Romantizmus za 5 minút denne
Štúrovci, ich diela a znaky romantizmu v krátkych lekciách s okamžitou spätnou väzbou.
Časté otázky
Kto napísal Marínu a kedy? +
Marínu napísal Andrej Sládkovič, vyšla v roku 1846.
Do ktorého obdobia patrí Marína? +
Do romantizmu, konkrétne k tvorbe štúrovskej generácie.
Aký je žáner Maríny? +
Je to lyrická skladba, ľúbostná a reflexívna (úvahová) lyrika.
Aká je idea Maríny? +
Láska k žene je krásna, no pominuteľná. Trvalá je láska k vlasti, s ktorou sa osobný cit v skladbe spája.
Koľko strof má Marína? +
Marína má 291 strof a každá má desať veršov.
Mohlo by ťa zaujímať
Rozbor je študijná pomôcka, nenahrádza prečítanie diela. Našiel si chybu? Napíš nám na ahoj@maturitka.sk.