Rozbor diela · slovenská literatúra

Marína: rozbor diela (Andrej Sládkovič)

Marína je lyrická ľúbostná skladba Andreja Sládkoviča z roku 1846 a vrchol slovenského romantizmu. Básnik v nej oslavuje lásku k žene a krásu a postupne ju spája s láskou k vlasti, ktorá je trvalá a nesklame.

Aktualizované 3. 11. 2026 · romantizmus · štúrovská generácia

AutorAndrej Sládkovič (1820 – 1872)
Vydanie1846
Obdobieromantizmus, štúrovská generácia
Literárny druhlyrika
Žánerlyrická (ľúbostná a reflexívna) skladba
Rozsah291 desaťveršových strof

Vznik diela

Sládkovič skladbu napísal na základe vlastnej skúsenosti. Ako študent sa v Banskej Štiavnici zamiloval do Maríny Pischlovej. Jej rodina ho ako chudobného študenta neprijala a Marína sa vydala za pernikára Ľudovíta Geyera. Osobné sklamanie básnik pretavil do skladby, v ktorej láska neprehráva, ale mení sa na niečo väčšie.

Dielo vyšlo v roku 1846 v štúrovskej slovenčine. Patrí k najdlhším ľúbostným skladbám v slovenskej literatúre.

Téma a idea

Téma: láska k žene (Maríne), krása a mladosť, a láska k vlasti.

Idea: pozemská láska k žene je krásna, ale pominuteľná. Skutočne trvalá je láska k vlasti, v ktorej sa osobný cit spája s vyššou hodnotou. Krása Maríny a krása slovenskej krajiny sa v skladbe zlievajú do jedného ideálu.

Na zapamätanie: Marína = láska k žene + láska k vlasti. Sládkovič ich nestavia proti sebe, ale spája ich.

Kompozícia a verš

  • Bez deja: ide o lyriku, nie o príbeh. Skladbu tvoria pocity, oslavy a úvahy lyrického subjektu.
  • 291 strof, každá má desať veršov.
  • Sylabický verš, typický pre štúrovskú poéziu, s pravidelným rýmom.
  • Postup: od oslavy Maríny a jej krásy, cez úvahy o láske, kráse a pominuteľnosti, až k zjednoteniu lásky k Maríne s láskou k vlasti.
  • Prostredie: okolie Banskej Štiavnice, napríklad Sitno, slúži ako obraz krásnej rodnej krajiny.

Lyrický subjekt a Marína

  • Lyrický subjekt (básnik): zamilovaný, nadšený mladý muž, ktorý o láske aj premýšľa. Je idealista, láska je pre neho najvyššia hodnota.
  • Marína: ideál krásy, mladosti a nevinnosti. Básnik ju opisuje s obdivom, je pre neho stelesnením krásy sveta.

Jazyk a umelecké prostriedky

  • Apostrofa: básnik Marínu priamo oslovuje.
  • Epitetá a metafory pri opise jej krásy a krásy krajiny.
  • Personifikácia prírody, ktorá s básnikom akoby prežíva jeho cit.
  • Zvolania a rečnícke otázky, ktoré vyjadrujú silu citu.
  • Kontrast pominuteľnej krásy a trvalej lásky.
  • Štúrovská slovenčina (spisovná slovenčina na základe stredoslovenských nárečí).

Na maturite vždy uveď konkrétny príklad z ukážky, ktorú dostaneš, a vysvetli, aký má účinok.

Na maturite

V teste sa pri Maríne objavujú otázky na zaradenie do romantizmu, literárny druh a žáner a umelecké prostriedky v ukážke. Na ústnej maturite ju môžeš porovnať s inými štúrovcami: Samo Chalupka (Mor ho!), Ján Botto (Smrť Jánošíkova) či Janko Kráľ. Spoločné majú vlasteneckú tematiku a štúrovskú slovenčinu, Marína je však jediná, ktorá stavia do centra osobnú ľúbostnú skúsenosť.

Ako na odpoveď pred komisiou, nájdeš na stránke Ústna maturita zo slovenčiny.

Maturko, žirafa s maturitnou čiapkou, sa raduje

Romantizmus za 5 minút denne

Štúrovci, ich diela a znaky romantizmu v krátkych lekciách s okamžitou spätnou väzbou.

Časté otázky

Kto napísal Marínu a kedy? +

Marínu napísal Andrej Sládkovič, vyšla v roku 1846.

Do ktorého obdobia patrí Marína? +

Do romantizmu, konkrétne k tvorbe štúrovskej generácie.

Aký je žáner Maríny? +

Je to lyrická skladba, ľúbostná a reflexívna (úvahová) lyrika.

Aká je idea Maríny? +

Láska k žene je krásna, no pominuteľná. Trvalá je láska k vlasti, s ktorou sa osobný cit v skladbe spája.

Koľko strof má Marína? +

Marína má 291 strof a každá má desať veršov.

Mohlo by ťa zaujímať

Rozbor je študijná pomôcka, nenahrádza prečítanie diela. Našiel si chybu? Napíš nám na ahoj@maturitka.sk.